Prečo to u nás nemôže byť ako vo svete dánskom?

Autor: Mária Lévyová | 17.5.2017 o 8:00 | Karma článku: 5,31 | Prečítané:  564x

Prečo som si vybrala práve Dánsko?  Dánsko patrí medzi štáty, ktoré si nezakrývajú oči pred tým, že populácia starne, kde uprednostňujú riešenia pred slovami.

Dánsko je druhou krajinou na svete, kde žije najviac šťastných ľudí. Slovensko je na štyridsiatom mieste.  O svojich starších a odkázaných sa starajú, pokiaľ to ich zdravotný stav dovolí, v domácom prostredí. Starostlivosť im poskytujú lekári primárneho kontaktu, sestry prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, opatrovateľky a dobrovoľníci, rodina. Doma je doma a kde sme prežili celý život, tam sa cítime najlepšie. S nikým sa nedelíme o malú izbu, nemusíme sa učiť tolerovať jeho zvyky a zlozvyky, nehovoriac o práve na dôstojnosť, intimitu, súkromie. Problém s tým majú aj mladší.  Poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí je  omnoho efektívnejšie a finančne menej náročné, ako poskytovanie  starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Doma si zabezpečujeme vo vlastnej réžii, prípadne naši príbuzní,  služby – ubytovanie, upratovanie, stravu, pranie, žehlenie.

 Ak sa  však zhorší zdravotný stav odkázaného, dlhodobo chorého,  natoľko, že doma nie je možné poskytovať starostlivosť, tak prichádzajú na rad obdobné možnosti ako na Slovensku v špecializovaných zariadeniach sociálnych služieb.

Videla som síce iba  jedno také zariadenie, ale už samotný prístup pri jeho výstavbe bol iný ako u nás. Boli to  poprepájané menšie budovy, bunky, v ktorých bývalo 5 - 6 obyvateľov – v prípade potreby pristavovali ďalšie. Mali spoločnú spoločenskú miestnosť a  kompletnú kuchyňu, ktorá slúžila na prípravu vlastných kulinárskych pochúťok, pričom stravu mali obyvatelia zabezpečenú centrálne. Každý z obyvateľov mal k dispozícii obývaciu izbu s vlastným nábytkom, spálňu a bezbariérovú kúpeľňu, so sociálnym zariadením, v ktorej bola umiestnená práčka.

 

V areáli boli dostupné telocvične,  záhradky a skleníky, ihriská pre deti. Počet zamestnancov bol dvojnásobný v porovnaní s počtom obyvateľov.  Určite, tak ako mne, sa mnohým vynorí otázka, koľko to stojí? Priemerný dôchodok v Dánsku je v prepočte na eurá 2374 eur, priemerná mzda 4422 eur. Obyvateľ si v takomto zariadení dopláca 627 eur a zvyšok dopláca príslušný región. Na moju otázku, koľko dopláca región, som zachytila najprv nechápavé pohľady a potom odpoveď: „Toľko, koľko je potrebné na zabezpečenie prevádzky.“.

Takúto odpoveď by sme určite uvítali aj na Slovensku, aby sme mohli garantovať svojim rodičom, starým rodičom dôstojnú, odbornú a ľudskú starostlivosť. O tom, aké sú demografické ukazovatele, aká je realita, všetci vieme. Aj o tom, že už dve desaťročia poriadne pokrivkáva starostlivosť o starých, dlhodobo chorých, odkázaných na našu pomoc, potrebujeme podporu  politikov a aj spoločnosti. Nevedia o tom  len tí, ktorí sa s týmto problémom nestretli. Takých je minimum, lebo každý z nás má, alebo mal rodičov, starých rodičov a určite sa ocitol v situácii, keď riešil preklady v rámci nemocníc, hľadal alternatívy v rámci domácej starostlivosti. Tie sú mizivé, lebo opatrovateľka je k dispozícii na krátky čas a zaplatiť súkromnej opatrovateľke 9 eur na hodinu, môže len málokto z nás. Ostať doma a starať sa za almužnu, v rámci príspevku od štátu, o svojho príbuzného nemôžeme, lebo musíme platiť náklady spojené s vlastným živobytím. Nie každý to dokáže aj preto, lebo mu chýbajú  tiež odborné vedomosti a skúsenosti. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti v tom síce môžu pomôcť, ale pri ich počte a financovaní je to iba čiastkové riešenie. Umiestniť človeka s ťažkým zdravotným  postihnutím v štátnom zariadení sociálnych služieb, kde sú platby nižšie, je často spojené s čakaním niekoľkých mesiacov, často aj rokov. V neštátnych zariadeniach je to možno jednoduchšie, ale ich financovanie je zo strany štátu  nižšie, preto rozdiel v nákladoch musí doplatiť buď klient, alebo rodina. Ide o pomerne vysoké čiastky a pri výške našich dôchodkov, platov, si to môže dovoliť málokto z nás. Pri hľadaní alternatív, ako sa čo najlepšie postarať o svojho otca, mamu, babku, dedka, mnohí prepadnú pocitu bezmocnosti a možno aj hanby, lebo by si určite predstavovali omnoho dôstojnejšiu starobu pre svojich najbližších. Možno aj preto je táto téma vo verejnosti pomerne tabuizovaná a akoby zaznávaná. Je však našou povinnosťou postarať sa o tých najzraniteľnejších a najbezmocnejších - deti a rodičov, starých rodičov. Prví sú našou budúcnosťou a tí druhí prítomnosťou, ktorá si zaslúži omnoho viac našej úcty a vďaky. Mali by sme sa snažiť o to rovnako ako v Dánsku, aby každý z nás, kto celý život pracoval, odvádzal dane, mal rovnaký prístup ku komplexnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, hoci hľadať na to financie je vo verejnom sektore náročné. Ale ak si ten systém nenastavíme v súčasnosti, nezadefinujeme presne, čo potrebujeme a na čo máme, tak o pár rokov to bude omnoho finančne náročnejšie. Žiaľ, aj bolestivejšie a nedôstojnejšie.

Nestačí rozprávať o tom, že je potrebné pridať roky k životu, ale treba urobiť všetko preto, aby to neboli pridané roky k živoreniu a ešte väčšiemu utrpeniu, beznádeji a bezmocnosti.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Politika a futbal sú dve rozdielne veci, Ficov list nič nezmení

Premiér píše, že mu záleží na názoroch mladých, študentov nevypočul

ŠPORT

Juraj Sagan: Peťo má formu ako v minulých rokoch

Juraj sa prvýkrát predstaví na najťažších pretekoch sveta.


Už ste čítali?