A už by mohol do zdravotníctva viac prispieť aj štát

Autor: Mária Lévyová | 5.4.2017 o 8:34 | (upravené 5.4.2017 o 9:19) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  454x

Viete, čo by financovaniu zdravotníctva pomohlo? Spravodlivosť a rovnocenný prístup pre všetkých platiteľov.

Pracujúci ľudia, zamestnanci či živnostníci, platia zákonom stanovené odvody za zdravotné poistenie. Zo zárobku tak dávajú určené percentá do systému zdravotného poistenia, a teda na slovenské zdravotníctvo. Maximálny vymeriavací základ pre nich sa neustále zvyšoval, až sa od tohto roka úplne zrušil. A teda, zo všetkých peňazí, ktoré ekonomicky aktívni ľudia zarobia, si štát zoberie na financovanie sektora ďalších 80 miliónov eur. To by bolo v poriadku. Ak by štát podobne pristupoval aj vo vlastnom prípade. Pretože štát, i keď mu rok čo rok rastú príjmy, platí za svojich poistencov menej. Dokonca najmenej v celej histórii Slovenska.

Štát má pritom približne 3 milióny poistencov, teda viac, než pracujúcich. Platí za deti, študentov, dôchodcov, rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke či nezamestnaných. Podľa navrhovaného rozpočtu na tento rok zaplatí za svojho poistenca približne 35,32 € mesačne. Pričom náklady na liečbu starších a chorých ľudí sú mnohonásobne vyššie. Vyspelosť spoločnosti sa odvíja aj od toho, ako sa dokáže postarať o svojich najslabších a najzraniteľnejších, ktorí potrebujú jej pomoc a podporu. Bez spolupatričnosti a solidarity to ide ťažko, ale aj tu by mali platiť isté pravidlá.

V tomto roku zaplatí približne na mesačnom preddavku za poistné každý pracujúci Slovák 156 eur, pri priemernej mzde 915 eur. Dobrovoľne nezamestnaná osoba alebo živnostník si zaplatí za poistné mesačne zhruba 61,81 eura. Obrovský rozdiel, však. Štát teda na platbách za svojich poistencov šetrí a chýbajúce peniaze v systéme vykrýva zo zvýšených odvodov na zdravotné poistenie od ekonomicky aktívnych ľudí. 

V slovenskom zdravotníctve peniaze chýbajú, všetci to už dávno vieme. Ale všetci aj vieme, prečo tie peniaze chýbajú. Nehovoríme pritom len o predražených nákupoch a rôznych pochybných zmluvách. Chýbajú najmä preto, lebo štát za svojich poistencov platí málo, a to dlhodobo. Keď je situácia naozaj vážna, rezort dofinancuje, aj prostredníctvom dočasného zvýšenia sadzby za poistencov štátu. Minulý rok to bolo 35 miliónov eur. Tohtoročný rozpočet na slovenské zdravotníctvo je pritom oproti tomu minuloročnému odhadom nižší o 120 mil. eur. Áno, sú tu prísľuby, že sa tento rok bude opäť otvárať rozpočet, že sa rezort dofinancuje. Otázne je, akou čiastkou, a či to naozaj bude postačovať. Nehovoriac o tom, že tu každoročne vzniká nový a väčší dlh nemocníc. A to práve kvôli chýbajúcim peniazom za poistencov štátu.

Je smutné, že tieto čísla sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Šetriť budú všetci. Poisťovne i poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nemocnice, i samotní lekári. A tak menej peňazí v systéme pocíti ten, kto by mal byť na prvom mieste. Pacient, ktorý bude mať stále hlbšie a hlbšie do vrecka, v ktorom väčšina z nás ledva vyloví pár drobných na prežitie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Politika a futbal sú dve rozdielne veci, Ficov list nič nezmení

Premiér píše, že mu záleží na názoroch mladých, študentov nevypočul

ŠPORT

Juraj Sagan: Peťo má formu ako v minulých rokoch

Juraj sa prvýkrát predstaví na najťažších pretekoch sveta.


Už ste čítali?