reklama

Pohotovosti väčšina pacientov schválne nezneužíva, za tým si stojím

Po preniknutí informácií o pripravovaných zmenách v oblasti ambulantnej a pohotovostnej služby sa akoby roztrhlo vrece s negatívnymi emóciami, a to nielen u pacientov. Žiaľ, výrazne tomu pomohli aj prehnané titulky článkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Pacienti sa zľakli, že na pohotovostiach budú platiť oveľa viac, preto si túto službu ani nebudú môcť dovoliť. Desať eur za vyšetrenie sa im zdá priveľa. Počet pohotovostí zase primalý. Obávajú sa, či navrhovaná redukovaná sieť pohotovostných ambulancií bude v prípade potreby dosť nablízku. Predsa len, ísť na vyšetrenie 10 km a 50 km, je pre pacienta rozdiel. Viacerí by privítali, ak by ambulantné pohotovostné služby neboli dostupné len do 22. hodiny, ale až do raňajších hodín. Mnoho ľudí mi ako prezidentke asociácie, ktorá ma ochraňovať práva pacientov, kladie otázky a oprávnene. Bude zdravotná starostlivosť naozaj dostupná a za akých podmienok?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmien sa netreba hneď báť

Pravda je, že spomínaných 10 eur, ktoré vyvolali vlnu nevôle, zaplatí pacient iba v prípade zneužitia urgentnej starostlivosti a v prípade, ak sa bude dožadovať vyšetrenia na urgentnom príjme. Poviem teda konkrétne príklady, keď vy alebo vaši blízki potrebujete ambulantnú pohotovostnú službu a keď spadáte pod urgentnú starostlivosť. 

Pokiaľ sa vám nečakane zhorší váš zdravotný stav, budete vás bolieť celé telo, vystúpi vysoko teplota, či začne vás pobolievať hrdlo, pravdepodobne ide o akútne respiračné ochorenie, napríklad chrípku. Tieto prípady riešia ambulantné pohotovostné služby, doteraz tzv. LSPP (Lekárska služba prvej pomoci). Ako aj prípady, keď v lete skolabujete, lebo ste málo pili, prípadne dostanete alergickú reakciu. V týchto prípadoch, keď navštívite pohotovostnú ambulanciu, zaplatíte za vyšetrenie 2 eurá, približne rovnakú sumu, ako doteraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak však pôjde o vážnejšie stavy, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu, napríklad pri úraze, podozrení na zlyhanie srdca, v prípadoch, keď pacienta hospitalizujú, nezaplatíte nič. Dokonca ani 2 eurá za návštevu. Bola by som nesmierne rada, keby sme sa všetci naučili rozoznávať rozdiel medzi zhoršením zdravotného stavu a urgentnou, teda neodkladnou starostlivosťou, ale nejde to zo dňa na deň. Ideálnym riešením by preto bolo, keby sa poskytovanie urgentnej a pohotovostnej starostlivosti manažovalo na jednom mieste, napríklad v nemocnici. Všetko by bolo pod jednou strechou, zlepšila by sa dostupnosť pre pacientov, zdravotníci na urgente by pacientov vedeli správne usmerniť a určiť, aký druh zdravotnej starostlivosti potrebujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napríklad na urgentoch by slúžil všeobecný lekár, ktorý by urobil základné vyšetrenie a rozhodol, či si liečba pacienta nevyžaduje zásah chirurga alebo neurológa. Takto by potom pacienti v ľahších stavoch neblokovali ostatných ľudí, ktorí zákrok špecialistu potrebujú. Momentálne to totiž pacienti presne nevedia posúdiť, chýba osveta. Myslíte si, že 80-ročná starká, keď ju bude pichať v hrudníku, sa bude vedieť zorientovať a zaklopať na dvere tej správnej ambulancie? Možno viniť rodiča, ktorého dieťaťu nechce klesnúť nebezpečná horúčka, že vyhľadá v noci pomoc? Ja si naozaj nemyslím, že väčšina pacientov pohotovostnú službu zneužíva. Človek napokon vie len ťažko zhodnotiť svoj zdravotný stav, svoje komplikácie vníma citlivo a individuálne. Práve preto by ich mal posúdiť lekár, a to - pokiaľ je možné - na jednom mieste alebo blízko seba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ochrana pacientov asi niekoho štve

Nedávno mi písala e-mail rozhorčená detská lekárka s dlhoročnou praxou. Ostro sa ohradila proti mojim vyjadreniam v médiách a pýta sa ma, koľko služieb som na LSPP odslúžila, že s takou istotou môžem prehlásiť, že pacienti ju nezneužívajú, ale že sú len chudáčikovia vystrašení a chorí? Pretože vzhľadom moje verejné vyhlásenia, ktoré podľa nej absolútne nekorešpondujú so zložením pacientov, navštevujúcich LSPP, by odhadla, že ani jednu. 

Pani doktorka zároveň spísala vlastnú štatistiku pacientov počas pohotovostnej služby, žiaľ, nenapísala, za aké obdobie, či boli len v jej službe, alebo aj v službe iných lekárov, či čerpala z nejakých oficiálnych dát. Tvrdí, že 90 % prípadov prišlo s banalitami. Že prevažná väčšina rodičov v menších mestách vyhľadá LSPP s deťmi , pretože je to pre nich organizačne jednoduchšie, nakoľko by u svojho lekára museli čakať a na LSPP sú vybavení rýchlejšie a v popoludňajších hodinách. Väčšine z „týchto“ rodičov je jedno, že dieťa ošetrí lekár, ktorý zdravotný stav ich dieťaťa nepozná, je unavený, pretože dopoludnia ošetril vo svojej ambulancii cca 40 až 50 pacientov, a následne po 16 hodinovej službe pôjde odpracovať ďalších 6 až 8 hodín do plnej ambulancie.

Jednoducho, že mnou prezentovaný dôvod, prečo by LSPP mala fungovať aj v noci – teda, že by mohlo prísť k ohrozeniu zdravia pacientov – je z nej pohľadu absolútne nesprávne a odhaľuje len môj nedostatok informácií, skúseností, alebo len snahu o sebaprezentovanie na úkor pacientov. Mohla by som ďalej pokračovať v invektívach na moju osobu, ale nebudem. Len tejto konkrétnej pani doktorke, ktorá sa napokon sama rozhodla a zaviazala slúžiť pacientom, chcem povedať nasledovné.

Áno, nájdu sa možno aj pacienti, ktorí vyhľadávajú LSPP s problémami, ktoré napríklad pre pracovnú zaneprázdnenosť neriešia u svojho všeobecného lekára, pritom samotné symptómy pozorujú už dlhší čas, ale tých skutočne nie je veľa. Oveľa väčšia časť pacientov vyhľadá lekársku pomoc v prípade, že ju subjektívne naozaj potrebuje, nie z vypočítavosti. Možno ste naozaj vyhodnotili, že matky chodia do pohotovostnej ambulancie s banalitami. Áno, možno chodia, lebo majú strach o svoje dieťa, veď je mnoho komplikácii, ktoré nevedia rozoznať. Možno ide o ich prvorodené dieťa, nik ich nepoučil, neexistujú štandardné diagnostické a liečebné postupy klinickej praxe „guidelines“, ktoré by boli prístupné aj verejnosti. My zdravotníci by sme však mali urobiť maximum preto, aby nám verejnosť omnoho viac dôverovala, podporovala nás v našej práci a pomáhala nám riešiť aj naše každodenné problémy.

A práve tej verejnosti by ste mali slúžiť, tak ako my všetci. Pri výbere povolania by predsa všetci zdravotníci mali rátať aj s tým, že toto povolanie prináša veľa obetí, vyčerpania, ale aj mnoho zadosťučinenia, keď pomôžeme trpiacim, prípadne vyvrátime podozrenie z nebezpečného ochorenia. Aj to patrí k práci lekára. Viem, čo obnášajú služby lekárov na ARO, roky som pracovala v nemocnici. Lekárov, najmä tých skvelých, ktorí denne spia 4 hodiny len pre to, že po nociach študovali literatúru, aby našli správnu diagnózu pre svojich pacientov a nikdy toho neľutovali, si nesmierne vážim. O to viac ma mrzia takéto slová. Od človeka, u ktorého rodičia hľadajú pomoc. Nestrácam však vieru v to, že názor jednotlivca nezmarí a nezdegraduje obetavú prácu tisícok skvelých, erudovaných a empatických lekárov, sestier, záchranárov, zdravotníkov.

Mária Lévyová

Mária Lévyová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Už takmer 40 rokov sa ako zdravotná sestra venujem pacientom. Najskôr som pracovala pri malých deťoch, neskôr som sa starala o onkologických pacientov, o seniorov. Bola som svedkom neľahkých osudov chorých, pre ktorých je zdravie ten najväčší dar od života. Aj preto som sa stala súčasťou organizácie, ktorá môže pomôcť isté veci v zdravotníctve zmeniť. V súčasnosti som prezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov SR. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu